Mnísi, kláštor a kone z Jerezu

Kláštor pri Guadalete

Charterhouse of Jerez sa nazýva aj Santa María de la Defensión. Podľa Wikipedie podnet vyšiel od Álvara Obertosa de Valeto, rytiera janovského pôvodu, ktorého Alfonz X. po dobytí Jerezu v roku 1264 poveril jeho obranou. Keďže nemal dedičov, odkázal svoje imanie na kartuziánsky kláštor. Miesto pri rieke Guadalete bolo vybrané v roku 1475 a výstavba v neskorogotickom štýle sa začala v 15. storočí. Andrés de Ribera začal renesančný vstup v roku 1571 a fasáda kostola bola v roku 1667 prestavaná v barokovom štýle.

Kone sa začínajú

Podľa Ministerstva poľnohospodárstva sa kartuziánska línia prvýkrát chovala v kláštore na konci 15. storočia, na dehese Fuente del Suero vedľa neho. Wikipedia uvádza, že rodokmeň možno vystopovať do roku 1476 a že mnísi ho chovali a zachovávali prinajmenšom od tohto roku. Španielska Wikipedia opisuje mníchov, ako chovajú kone veľkej čistoty na slobode na Fuente del Suero. Hospodárstvo, ktoré dnes návštevníci navštevujú, stojí na tom istom statku, vedľa kláštora.

Vzdorujúc korune

Anglická Wikipedia uvádza, že počas nasledujúceho storočia mnísi tvrdo chránili líniu a vzdorovali kráľovským príkazom krížiť svoje kone s neapolskými a stredoeurópskymi plemenami. Dodáva, že zaviedli arabské a berberské krvné línie. Článok o Jereze podáva ten istý príbeh stručnejšie: keď Koruna nariadila kríženie, mnísi odmietli a zachovali svoju krvnú líniu takmer 400 rokov. Kartuziánsky článok na Wikipédii dodáva, že genetická štúdia z roku 2006 nenašla žiadne genetické rozdiely medzi kartuziánskymi a inými čistokrvnými španielskymi koňmi.

Francúzske vojská, vyhnanie a záchrana

Wikipedia uvádza, že francúzske vojská využívali komplex v roku 1810 počas polostrovnej vojny ako kasárne, čo spôsobilo ťažké škody, a že mnísi utiekli do Cádizu a vrátili sa na vyplienené miesto. Španielska Wikipedia uvádza, že v roku 1810 kňaz Pedro José Zapata zaobstaral približne 60 kobýl a tri žrebce a ukryl ich v Breña del Agua, a označuje to za základ súčasného stáda. Anglická Wikipedia poznamenáva, že niektoré kartuziánske kone sa neskôr nazývali kone Zapata. V roku 1835, uvádza, bol kláštorný žrebčín rozpustený a kone prešli do vlastníctva španielskeho štátu.

Značka, ktorá dala meno žrebčínu

Názov žrebčína Hierro del Bocado pochádza zo značky, ktorou sa označovali jeho zvieratá. Anglická Wikipedia uvádza, že pôvodnú značku mnichov, predstavujúcu zvonec, v 18. storočí nahradila značka v tvare zubadla. Španielska Wikipedia pripisuje Hierro del Bocado Pedrovi Josému Zapatovi a uvádza, že dal stádu jeho meno. Oba zdroje sa rozchádzajú v dátume, preto si tento sprievodca nevyberá ani jeden.

Kláštor dnes

Wikipedia uvádza, že kartuziánsky kláštor sa v roku 1856 stal národnou pamiatkou, jednou z prvých približne desiatich takýchto lokalít v Španielsku, a dnes je evidovaný ako Bien de Interés Cultural. Sestry z Betlehema, Nanebovzatia Panny Márie a svätého Bruna pokračujú v mníšskej tradícii, ktorú kartuziánski otcovia udržiavali viac ako päť storočí. Väčšina obrazov, ktoré Francisco de Zurbarán vytvoril pre svätyňu, sa dnes nachádza v Museo de Cádiz. Vstupenka do žrebčína opísaná na tejto stránke zahŕňa kone, nie kláštor.

Pre koho to nie je

Cestovatelia, ktorí očakávajú prehliadku kláštorných miestností a malieb, by mali hľadať inde: vstupenka na žrebčín je návštevou farmy, ktorá vyrástla z kláštora, nie samotného kláštora. Pred plánovaním si overte vlastné možnosti návštevy kláštora, pretože sú oddelenou záležitosťou od tejto rezervácie.

Čítajte ďalej: Čo je kartuziánsky kôň a čo sa deje v žrebčíne?